Výskum: súvisí nízka variabilita srdcovej frekvencie s emocionálnou dysreguláciou?
Prečítajte si túto novú výskumnú publikáciu od Cattanea et al (2021), ktorá pojednáva o polyvagálnej teórii a modeli neuroviscerálnej integrácie, aby ste lepšie pochopili, ako variabilita srdcovej frekvencie (HRV) súvisí s emocionálnou dysreguláciou, kognitívnym výkonom a psychopatologickými poruchami.
Autori uvádzajú niekoľko štúdií, ktoré potvrdzujú zistenia doktora Porgesa a ďalších výskumníkov o obojsmernom vzťahu medzi srdcom a mysľou.
Štúdia skúma vzťah medzi variabilitou srdcovej frekvencie (HRV), emočnou dysreguláciou, psychopatologickými dimenziami a prefrontálnymi dysfunkciami. Štúdia sa opiera o polyvagálnu teóriu a model neuroviscerálnej integrácie s cieľom pochopiť komplexné interakcie medzi autonómnym nervovým systémom, emočnou reguláciou, kognitívnymi funkciami a psychopatológiou.
Kľúčové body:
1. Variabilita srdcovej frekvencie (HRV): HRV je meranie časových odchýlok medzi údermi srdca a považuje sa za ukazovateľ aktivity autonómneho nervového systému. Nízka HRV sa spája s horšou emocionálnou a kognitívnymi funkciami a rôznymi psychopatologickými poruchami.
2. Polyvagálna teória a model neuroviscerálnej integrácie: Tieto teórie poskytujú rámec na pochopenie vzťahu medzi autonómnym nervovým systémom a správaním. Zdôrazňujú význam vagovej aktivity (meranej prostredníctvom HRV) pre reguláciu emócií a sociálnu komunikáciu.
3. Emocionálna regulácia: Vysoká HRV je spojená s lepšou reguláciou emócií a stratégiami zvládania, zatiaľ čo nízka HRV je spojená s poruchami regulácie emócií, ktoré sa prejavujú v správaní charakterizovanom úzkosťou. a rigidnými procesmi pozornosti.
4. Psychopatológia: Nízka HRV sa považuje za možné vysvetlenie viacerých duševných porúch vrátane úzkostných porúch, panickej poruchy, schizofrénie a hraničnej poruchy osobnosti.
5. Neuropsychologické funkcie a prefrontálna kôra: Existuje prepojenie medzi HRV a prefrontálnymi funkciami mozgu. Vysoká HRV sa spája s lepším prefrontálnym výkonom a kognitívnymi funkciami vrátane pozornosti a výkonných funkcií.
6. Dôsledky pre liečbu a výskum: Zistenia naznačujú, že HRV môže slúžiť ako biomarker emočných a kognitívnych dysfunkcií a psychopatológie. To má dôsledky pre klinické klinickú prax, ako aj na budúci výskum.
Otázky na zváženie:
1. Ako môžu intervencie zamerané na zlepšenie HRV prispieť k lepšej regulácii emócií a zníženiu psychopatologických symptómov?
2. Akým spôsobom môžu budúce štúdie ďalej skúmať vzťah medzi HRV a špecifickými psychopatologickými stavmi?
3. Ako možno poznatky o vzťahu medzi HRV a prefrontálnymi funkciami využiť v neuropsychologickej rehabilitácii a terapii?
